Keď Boh stvoril svet a za odriekania zbožšťujúcich formúl rozosial po zemi všetky zrnká, ostalo mu medzi prstami jedno z najmenších. I vraví Stvoriteľ: „Tamto v poriečí Visly som obosial lány polí a bude to Poľsko, dolného Polabia kus dostane usilovný Prus, priestory pod Řípom a Sněžkou praotec Čech so svätou Anežkou, kde prvý alpský tajch, začína sa Österreich, medzi Uralom, Kaukazom a Severným morom som mnoho zŕn rozsial a bude to Rossija, Podunajsko raz ,zaujme´ hladný Hunger a teba, zrniečko, zasejem sem, medzi karpatské skaliská. Koľkože podľa nášho Misála treba na to slov?“ – pýta sa ponad kopce zatulavšieho archanjela. Nepozorný radca Pána rozpačito hľadá v duchu odpoveď a zdiaľky si vymýšľa: „Slooov? Len stooo…“ – „Dobre“, vraví všemocný starček, „bude to Slovensko. A že je také malé, bude ľudsky dokonalé, pestré zvonka i zdnuka ako tá tatranská lúka! Nebudeš, Slovensko, vyvoleným medzi mocnými, ale umožním ti, aby si bolo jedným z najstatočnejších medzi slabými,“ – dodal ešte Stvoriteľ už na ceste do nedele, miesta svojho odpočinku. A archanjel znova zazmätkoval a interpretoval odkaz: „Aby si bolo… medzi slabými. Aj Boh ti k tomu dopomôže, pamätaj“ – zvolal ten zapletaj a skeroval svoj obláčik v smere božieho nedeľného odpočinku.
Obdarovaný národ však začul pôvodné slová Stvoriteľa a pokúšal sa obsiahnuť jeho posolstvo. Ale mnohým, najmä tým, čo biedne rozumeli rodnému jazyku, znel v ušiach iba skomolený odkaz archanjela a tí za pomoci vzdialenej i blízkej nadnárodnej kamarily to svoje si presadili. A my sme sa až neskôr dozvedeli, že zo zdanlivo roztržitého archanjela sa stal jeho antipód – Lucifer.
Dnes, zdá sa, celý anjelský zbor kľačiačky prosí a v pohotovosti čaká, kedy Pán urobí revíziu a poopraví odkaz senilného sprostredkovateľa. Umožní Slovensku, aby bolo jedným z najstatočnejších medzi slabými. Od dávnych predkov-svedkov až po Štúra, Štefánika a Hlinku vieme, že našinec nedrieme, že Slovákom to pasuje a sila na to že tu je!