Sledujete, ako nesprávne píšeme a rozprávame? A ako sa to zo dňa na deň zhoršuje? Kedysi sa nesprávne napísané i alebo y dávala päťka už piatakovi a kto neovládal básničku z nástenných Ľudových novín („Nehovorte takto: Pane, kde ste bol? / Lebo kto tak povie, ten je vôl. / Kto ale chodil do slovenskej školy, / ten povie pekne: Pane, kde ste boli“), musel sa ju doúčať po škole. A kto nesprávne skloňoval alebo časoval, nemilosrdne prepadal, a kto kopal góle, využíval autobuse a inštaloval kotle (ako to už ako deklinačnú alternatívu pripustila v tom poslednom prípade aj odborníčka na každodenný stručný výklad slovenčiny v rozhlase), musel podať vysvetlenie, aký je rozdiel pri skloňovaní substantív končiacich sa na -ol, -el, -al a tých, čo sa končili na -oľ, -eľ a -aľ. Keď pisárka urobila viac ako štyri chyby na stránke, méter jej neprijal strojopis do tlače. A kto v slovnom prejave nevedel vysloviť ô, označili ho za východniara, ale ak vedel vysloviť ä ako fiškásky spojené e a a, bol z Turčianskej záhradky. Dnes všetko podlo padlo späť do devätnásteho storočia. A že vraj na vine sú učitelia! Figu borovú: na vine je všeobecne platné lajdáctvo v krajine, v ktorej žijeme. Vrátane lajdáctva morálneho a aj rýdzo etického. A liek na to je len jeden: zvrhnúť všetko panujúce a nastúpiť cestu Grónska.Takto pred chvíľou povedal na obrazovke jeden z kandidátov na župana v Trenčianskom kraji.
Až na to, že autor tohto príspevku síce vie, kde sa píše i a kde y, ale nevie takmer nič o tom, čo sa udialo v Grónsku..
Celá debata | RSS tejto debaty