observator

Pred niekoľkými dňami sa na tomto mieste povedalo: Demokracia v antickom Grécku bola takmer „ideálna“ preto, že to, čo v súčasných demokratických štátoch plní plebs, ktorý má právo voliť, v Grécku plnili otroci a tí nemali volebné právo. Grécka demokratická spoločnosť si odhlasovala len také zákony, ktoré vyhovovali všetkým voličom. Nevyhovovali otrokom, ale tí voliť nesmeli. Západná demokracia dvadsiateho storočia sa usilovala vyjsť v ústrety všetkým, no ten plebs, ktorý v modernej dobe plní funkciu otrokov, ale smie voliť, s takouto demokraciou spokojný nie je a búri sa. Najprv bol rozčarovaný Masaryk, keď zistil, že ani jeho vysoko humánna verzia demokracie nevyhovuje všetkým, a po ňom úplne obrátil kabát Lenin, keď sa jeho ideálna predrevolučná teória revolúcie premenila na kus nepoužiteľného papiera. Masaryka sklamal plebs a Lenina jeho vlastné učenie. Lebo ani jeden, ani druhý nebrali do úvahy to, že si chovajú na vlastných prsiach hada – bývalých otrokov, ktorí smú voliť. Keby sa tak Masaryk, ako aj Lenin, boli obrátili za vzorom nie na Štáty a ani na Marxa, ale na antiku, boli by hneď od prvopočiatku presadzovali demokratický absolutizmus s otrockým stavom ako základom spoločnosti, ktorému by sa ale dákym zázračným spôsobom odoprela možnosť rozhodovať o mocných. Nevedno, čo by z toho vzišlo, ale isté je, že dnešný nedemokratický svet, ktorý sa opiera o svoju tisícročnú skúsenosť, mohol pokojne dožívať a prekonávať svoje zlaté časy monarchizmu, momoteizmu alebo monolíderstva a do demokracie by postupne vhupol za takej vlády ľudu, kde má moc rozhodovať o osude krajiny rovnako slabý, ako mocný, a rovnako chudobný, ako bohatý. Viete, ako by tam podnes bohatli masarykovskí alebo leninovskí teoretici? A vládol by naďalej vždy len jeden mocný. Monarcha, majiteľ miestnej konštitúcie, „silný“ alebo „slabý“ prezident, to je jedno. Karol IV., Edvard Beneš, Adolf Hitler, Mao-ce-tung . Brežnev,  Gorbačov či Obama. Napokon – ako, pri akej osobnej teóri skončil náš posledný spoločný nežný prezident?
Pred niekoľkými dňami sa na tomto mieste povedalo: Demokracia… Sen, alebo skutočnosť?