observator

Príde Pride?
Pátranie po zmysle života

V agnostickom, ale aj v náboženskom prijímaní sveta sa ustálilo, že človek sa rodí na to, aby (ak ide o veriacich – v šľapajách prikázaní svojho boha) vytváral podmienky pre rozširovanie, obohacovanie a spestrovanie života. Prvá z týchto podmirenok je neobíditeľná, druhé dve sa prispôsobujú historickým, zemepisným a prírodným podmienkam, hoci časť z nich ovplyvňuje človek, ktorý napríklad vyvoláva vojny a nimi mení tvárnosť každodenného ekonomického i duchovného života prinajmenšom vo svojom okolí. Život vesmíru je záviský od prírodných zákonitostí, život každého živočícha zas od rozmnožovania druhov. Bez neho by neexistovalo prolongovanie života. Ak sa niekto narodil s neschopnosťou tejto prolongácie, patrí ako právoplatný člen k svojmu druhu s tým, že svoj vrodený nedostatok rozmnožovať rod plynule nahrádza inými vlastnosťami potrebnými pre fungovanie druhu. Je takou istou štatistickou výnimkou ako ten, kto parazituje na činnosti iných alebo ako človek bez pudu sebazáchovy. Aj absencia jedného dielu párových orgánov sa vyrovnáva zvýšenou činnosťou jeho antipóda.
Výnimka potvrdzuje pravidlo, no zákonitosti výnimky nemožno povýšiť na princípy zákona. Tým skôr, že úsilie Pride chce spoločnosti nanútiť názor, že medzi jing a jang alebo medzi nulu a jednotku možno vsunúť rovnocenného činiteľa, čím by svet musel uznať neplatnosť duálnosti sveta a života.
Pride vychádza z toho, že aj homosexuál má rovnaký nárok na pohlavné rozkoše ako bisexuál. Isteže. Lenže bisexuálne manželstvá nedostali výhody od spoločnosti kvôli rozkošiam, ale preto, že plnia prvú zo základných funkcií uvedených v úvode tohto článku. A že nie všetky manželstvá zabezpečujú rozmnožovanie druhu? Nuž, aj to je výnimka, akú sme spomínali v súvislosti s pohlavnou orientáciou. Bezdetné manželstvo je rovnako výnimočné ako existencia homosexuála, no to neznamená, že manželstvo ako zatiaľ najspoľahlivejšiu záruku výchovy potomstva možno spochybniť výnimkami.
Medzi svetským a náboženským chápaním sveta je však ešte ďalší životne významný rozdiel. Náboženstvá nikdy nepovažujú za základný zmysel života pohlavnú rozkoš, hoci Pride sa domáha práve toho, lebo výchádza z domnienky, že zmyslom života nie je iba zabezpečovať nový život. Tak nech teda čo len jedna generácia ľudstva začne budovať svoju budúcnosť na rozkoši ako vrchole všetkého ako na zmysle života!